Čím menej zarábame, tým viac nám bývanie z výplaty ukrojí. Dospelá osoba zaplatí za elektrinu, vodu, plyn a kúrenie v priemere 190 eur mesačne. Tento osobný výdavok predstavuje približne štvrtinu nášho disponibilného príjmu a každý mesiac je tou najväčšou finančnou záťažou väčšiny Slovákov.
Z prieskumu Poštovej banky, ktorý realizovala spoločnosť 2muse na vzorke 510 respondentov, ďalej vyplynulo, že bývanie v inom kraji neprináša výrazne zníženie podielu tohto výdavku na príjmoch. Na Slovensku totiž platí, že tam, kde sú náklady na dom a byt nižšie, tam sú väčšinou nižšie aj zárobky. Čím menej zarábame, tým viac nám bývanie z výplaty ukrojí.
Najväčšiu ťarchu osobných nákladov na bývanie z tohto dôvodu pociťujú v Trnavskom kraji. Bývanie je však najdrahšie v Bratislave, kde stojí o takmer 100 eur viac ako je priemer na Slovensku. Najnižšie výdavky majú na východe krajiny, v Trenčianskom a v Nitrianskom kraji. Podobnú časť disponibilného príjmu ako našinci, dávajú na bývanie aj domácnosti v Nemecku či vo Švajčiarsku.
OECD sleduje tzv. ukazovateľ prílišnej ťarchy nákladov na bývanie, ktorý berie do úvahy výdavky zahŕňajúce hypotekárne náklady, nájomné, ako aj náklady na poistenie, povinné poplatky za služby, pravidelnú údržbu a opravy, dane a energie. Ak tieto výdavky tvoria viac ako 40 % disponibilného príjmu, hovoríme už o prílišnej ťarche nákladov.
Na základe tohto ukazovateľa môžeme povedať, že pre viac ako 78 % Slovákov s najnižším príjmom, ktorí majú hypotéku, sú náklady na bývanie veľmi zaťažujúce a patria do ohrozenej skupiny obyvateľov. Bývanie im berie vyše dvoch pätín disponibilného príjmu.
Túto finančnú ťarchu najhoršie znášajú osamelí rodičia alebo viacdetné domácnosti (3 a viac detí). Rozdiely medzi krajmi nie sú veľké, výnimkou sú len Košičania, ktorí pociťujú záťaž týchto výdavkov viac ako v ostatných končinách Slovenska. Veľmi podobne sú na tom aj naši poľskí a českí susedia. V Maďarsku a v Chorvátsku je nízkopríjmové obyvateľstvo ešte výraznejšie zasiahnuté, takmer 90 % z nich dáva na bývanie viac ako 40 % svojho príjmu. V Grécku, Rumunsku, Bulharsku a v Litve znáša prílišnú ťarchu nákladov na bývanie až 100 % obyvateľov s najnižšími príjmami.
Podľa odhadov platia viacčlenné domácnosti na Slovensku za bývanie približne toľko ako tie menšie. Veľké rozdiely v uhrádzanej sume nie sú ani pri rodinách s deťmi oproti tým bez detí. Päť a viacčlenné domácnosti platia v priemere 250 eur mesačne.
Slovákov žijúcich v prenájme stojí bývanie približne o 50 eur na osobu viac ako vlastníkov nehnuteľností. Priemerná slovenská domácnosť zaťažená hypotékou si na strechu nad hlavou musí mesačne vyčleniť v priemere 514 eur. Tento náklad si môžete výrazne znížiť vďaka úveru na bývanie od Poštovej banky.
Refinancovať sa teraz oplatí viac ako kedykoľvek predtým. Poštová banka ponúka úver na bývanie Užitočné bývanie s úrokom 0,95 % ročne s fixáciou na 3 roky, s ktorým ušetríte tisíce eur na nákladoch na hypotéku. Napríklad, podľa údajov centrálnej banky sa pred rokom (v septembri 2016) poskytovali úvery na bývanie s priemernou úrokovou sadzbou 1,81 % p.a. pri fixácii od jedného do 5 rokov.
Ak si niekto požičal za takýto úrok 100 000 eur pri splatnosti 25 rokov, mohol počítať so splátkou 414,67 eura mesačne.
„Ak dnes využije úver Užitočné bývanie od Poštovej banky s úrokom 0,95 % ročne, mesačná splátka by mu klesla na 374,61 eura. Len za prvý rok by ušetril viac ako 480 eur, čo je viac ako polovica priemerného mesačného platu na Slovensku,“
upozorňuje hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.
Počas celej doby splácania by úspora predstavovala vyše 12-tisíc eur, za predpokladu, že by sa za túto dobu nezmenila úroková sadzba pre klienta.
Do konca októbra získate úver bez poplatku za poskytnutie. Poštová banka preplatí aj náklady na znalca a kataster. Okrem toho, ušetrí vám nie len peniaze, ale aj čas. Na stránke Poštovej banky si môžete on-line dohodnúť stretnutie na konkrétnej pobočke vo vami vybranom čase.